Konečne sa Perinbabka po smutnom a teplom januári nad nami zľutovala. Svoje snehové periny začala v piatok bohato vytriasať. Toľko radosti a šťastia bolo zrazu v detských očiach.
„Pani učiteľka, poďte sa pozrieť von oknom, ako sneží! A koľko je už snehuuuu...!“ nechceli veriť.
Až mi to prišlo ľúto, lebo som si uvedomila, ako sa sneh v dnešnom podnebí stáva pre deti vzácnym.
Preto sme neváhali a na ďalší týždeň, keď povolili najväčšie mrazy, sme vybehli s bobami a lopármi na kopec vyskúšať prvú „bobovačku“ v tomto roku. Vôbec nevadilo, že medzi tým trochu snehu ubudlo. Rýchlosť bola „ tak akurát.“ No a pochvala detí na záver?
„ Pani učiteľka. To bola najlepšia telesná výchova...!“
